Singuliér
Mu grand pére èstèt boulanjér. Il a u catôrze èfants : sèt’ valèts èt sèt’ bwèssales. Lès valèts ont passè o for po aprinde lu mèstî èt c’èst l’dèrin, Aimé, k’a rpris lu boulanjerie dès parints o dzeû dol roue do Mont.
On ptit vwèzin, Lèyon, vlèt duv’nu boulanjér ossi. I vint trovu m’grand pére : « Dju vourè bin travayèr o for avou vos, Félicyin, po aprinde lu mèstî » - « Tu n’vou pus ‘nn’alèr a scole ? » - « Nèni ! hin ! dj’è sé d’dja dupus k’lès mêsses ! Dju n’ lès zî aprindrè bin ! »
Dupouy çu djoû la, il èstèt o for dol pikète do djoû jusk’a l’nwâre nut’…mês mu grand pére nu l’lèyèt nin alèr ôtoû dès pôses. Pokwè ? Pasku chake côp k’on d’dzèt a Lèyon d’alèr s’lavèr, i rèspondèt : « I n’gn’a k’lès niches ki s’lavant ! »
On djoû k’Lèyon fèt co s’tièsse du vèrt bok, èt n’vlèt nin s’runètchèr, mu grand pére lî dit : « T’ès cand min.me on singuliér, sés’ Lèyon ! »
« Ay…èt vos on plurièl, Félicyin ! »